image1 image2 image3

PIZ BERNIA - Biancograt - 4.049 m.n.m.


Piz Bernina, najvýchodnejšia štvortisícovka v Alpách a jej Biancograt.

P7280428

"Piz Bernina (4049m) je najvýchodnejšou štvortisícovkou, najvyšším vrcholom tzv. Berninských Álp a zároveň aj najvyšším vrcholom a jedinou štvortisícovkou Východných Álp. Nachádza sa v juhovýchodnom Švajčiarsku na hraniciach s Talianskom. Najľahší výstup na vrchol vedie hrebeňom Spalla (obtiažnosť II., PD). Na tento hrebeň sa dá dostať z talianskej a rovnako aj zo švajčiarskej strany. K výstupu je hojne využívaná chata Marco e Rosa (3609m.) Zo švajčiarskej strany vedie prístupová cesta skalným hrebeňom Fortezzagrat a potom ľadovcovým balkónom Bellavista. Táto trasa nie je obzvlášť technicky náročná (II. UIAA), problémom je dĺžka a prechod ľadovcom s trhlinami. Toľko normálka. Na Berninu však vedie ešte jeden veľmi často používaný výstup: Biancograt. Aj keď sa tu už nedá hovoriť o normálke a obtiažnosťou je tento výstup už skôr horolezectvom ako VHT je veľmi obľúbený a každoročne sa o neho pokúša množstvo ľudí." /"Vetroplach"/

Všetko čo je červenou som stiahol z Vetroplachu, ako rýchlu inštruktáž k problematike. Komu sa nechce veľa čítať, tak iba čierne písmenká aplikovať.

"Biancograt je najkrajší snehovo-ľadový hrebeň v celých Alpách!"  Hermann Buhl.

Prvý raz mi o Bernine a Biancograte povedal Tomáš Toček. MoKa. Hneď sa mi to zapáčilo. Odvtedy už bolo veľa plánov sa tam vybrať, ale vždy sa to nejak zamotalo. Buď sa pokazilo počasie, alebo vyhral iný kopec. Ale rok 2016 vyhrala Bernina, alebo vyhral, neviem. Na Jokyho oslave narodenia malej Adelky mi Peťo Málik už v pohnutom stave povedal iba  jedinú základnú informáciu. 28. - 31. júl neslúžim. Bolo rozhodnuté. Istý bol Majco, Ja a Peťo Málik.  Traja na výpravu zlé číslo, tak sme ešte hľadali ďalšieho. Chytil sa ešte Peťo Kozáčik. A aby nebola nuda, tak tesne pred odchodom prišiel s Číny Ero, tak bolo vymaľované. Vraj ide. Super. Partič hic kompletná. Majco upravil počet sedadiel v aute a skoro ráno /4.00/ piatok 28. júl sme vystartovali. Čakalo nás cca  1.000 km. S malými perstávkami sme to dali za cca 11 hodín. Ciel bol dedinka Portresina vo Švajčiarsku. Tam sme dorazili cca o 18.00, šup auto na parkovisko, samozrejme platené. Však Švajčiarsko.

DSC03131

Odtiaľ nás čakalo mierne stúpanie po štrkovej ceste údolím Val Roseg k hotelu Roseg Gletscher. Z Pontresiny je to síce len 200 výškových metrov, ale zato dlhých 7 kilometrov.

DSC 0989

Pred hotelom je odbočka na turistický chodník, vedúci k chate Tschierva. Náš ciel. Oficiálnej základni pre tento výstup. Od hotela treba rátať s cca dvomi hodinami výstupu.  Ale nás hnala jedine chuť oroseného tak sme to s Pntresiny dali pod tri hoďky.

DSC03148

Chata plná nažhavených týpkov a zrazu sme prišli mi. Nešlo to nejak do kopy. Nakoniec aj napriek tomu, že sme mali zaplatenú izbu, tak sme sa dobrovolene /aby sme nezobudili top lezcov/ presunuli do zimnej izby a tam sme to nejak zapichli. Nakoniec sme to videli ako nejlepšie rozhodnutie. Ako býva zvykom, tak prvú vlnu lezcov sme odignorovali a pekne vyspatý sme sa došuchtali na raňajky. Posledný. Biedne najedený /bo švajčiari sú veľmi skúpi/ sme sa nakoniec rozbehli z chaty Tschierva. Samozrejme poslední.

DSC03177

Trocha začiatočného blúdenia v poslednej tme noci a a zrazu sme boli cez ľadovcový výšvych v sedle Prievlusa. A tam to celé pekne začalo.

P7290436

Zo sedla Prievlusa pokračuje výstup ostrým skalným hrebeňom. Hneď na začiatku po traverze vpravo nasleduje komín, lezecky asi najťažší úsek výstupu. Potom sa cesta kľukatí po hrebeni. Skalné bloky sa obliezajú zľava i sprava. Pokiaľ je skala bez snehu a ľadu, tak orientácia podľa istiacich bodov je pomerne jednoduchá. V prípade, že je na skale sneh a ľad, musíte sa spoľahnúť na stopu. Ak napadol čerstvý sneh a nie je vidieť žiadnu stopu a ste tam prvý raz... máte problém. /"Vetroplach"/
Na moje prekvapenie bolo tam čo robiť s istením a inou lanovou technikou. Krásne. MoKa. Peťo Málik tam zažil svoje znovuzrodenie, lebo to čo spustil na chodník /rozsipala sa mu pod ním celá vežička/ by zobralo zo sebou aj troch chlapov. Našťasie pre všetkých to dopadlo dobre. Pár oškreníň. Ale vec, ktorá sa nedala ovplyvniť. Prešli sme to dvaja a pri treťom to nevydržalo.
Najrýchlejšia a najpoužívanejšia trasa odbočuje v hornej časti zo skalného hrebeňa vľavo a mierne klesajúcou exponovanou rampou vás privedie na strmý ľadovec . Preistený je aj variant až na koniec skalného hrebeňa, končiaci krátkym zlaňákom.  /"Vetroplach"/

P7290438

My sme išli ako pustilo. Potom ako sme sa dostali strmým ľadovým svahom popri skalnej stene na hrebeň, sme už boli na samotnom začiatku Biancogratu. Tu to bolo najkrajšie. Závetrie. Teplúčko. Prečo by sme nešli do hore bez. Foto bolo.

P7290444Tento ľadový výšvih považujem za jedno z kľúčových miest. Je dôležité aké sú tu snehové podmienky. V prípade tvrdého vodného ľadu hlavne zostup dokáže potrápiť. Na hrebeni už stojí medzi vami a Biancogratom len jedna výrazná skalná veža. Bežne sa chodí popod vežičku vľavo, ale v prípade vodného ľadu alebo nestabilnej snehovej pokrývky sa odporúča ísť po hrebeni vežičky. Išiel som viackrát oba spôsoby a radšej mám ten ľadový. Je rýchlejší, aj keď môže byť aj nebezpečnejší. Toto leto práve na tomto mieste na tvrdom ľade spadla dvojica naviazaná na lane, zahynuli obaja... /"Vetroplach"/
Po prelezení alebo oblezení skalnej vežičky už konečne prichádza na rad samotný Biancograt. Tu rozhodujú o obtiažnosti podmienky. V prípade tvrdého firnu až ľadu je samozrejme najnebezpečnejší a treba si dávať pozor. /"Vetroplach"/

P7290442

Samotný Biancograt bol neskutočne krásny. Podmienky sme mali ideálne. Prekvapením bolo ako to bolo dokopca. Bola to robota. Záverom bol Piz Bianco 3.995 m.n.m.. Človek by si myslel ako je blízko Piz Bernica, ale tam to začalo. Technika, trpezlivosť, výška a neskutočné lezenie. Ako naša Martinivka, ale viac dokopca a s kopca.

P7290454

DSC03296
Tento posledný úsek na ceste k vrcholu je zároveň aj najťažší a najnebezpečnejší. Na skalnom hrebeni je samozrejme dostatok istiacich bodov, hlavne na tých najťažších miestach. Na dvoch miestach sú zlaňáky, na prvom sa zlaňuje asi 15 metrov a na druhom cca 10 metrov. Trasa vedie prakticky stále po hrebeni, len na začiatku sa dá niečo pretraverzovať z ľavej strany. Počas pekných letných dní, keď sa o výstup pokúša veľa ľudí, tu môže byť zápcha, treba s tým počítať. Samozrejme v tejto výške je skala málokedy čistá a suchá a tak treba počítať s mixovými podmienkami a s tým, že budete liezť s mačkami po skale. /"Vetroplach"/

P7290455

DSC03317

DSC03302
Po prekonaní vzdušného hrebeňa a druhého zlaňáku nasleduje posledný výšvih a ďalej ešte kúsok po exponovanom hrebeni na vrchol. Expozícia vyžaduje maximálnu koncentráciu až do samého konca. Až budete sedieť na vrchole, tak si uvedomíte, že ste si museli dávať pozor a sústrediť sa od chaty až na vrchol. Oddychové miesta tam prakticky nie sú. O tomto výstupe sa hovorí aj ako o najkrajšej trojke v Alpách. Podotkol by som, že je to zrejme aj najťažšia trojka, na akú sa vyberajú také masy ľudí... Drvivá väčšina ľudí z vrchola zostupuje na druhú stranu hrebeňom Spalla. Ten je ľahší ako Bianco a dá sa tu prenocovať na chate Marco e Rosa (rezervovať!). Ak máte dobrú kondičku a dobrý čas na vrchole, tak môžete stihnúť ešte zostúpiť až dole hrebeňom Fortezza na Morteratschgletscher alebo prísť k hornej stanici lanovky Diavolezza. /"Vetroplach"/

P7290478

DSC03349

DSC03331

Ako sa píše na Vetroplachu, odkiaľ čerpán info, výstup je morálne náročný. Pod nami veľa vzduchu, výška, únava, slnko ale nakoniec aj radosť. MoKa.  Nádhera. Na vrchole radosť, slovenská vlajka, ktorá sa vraj potuluje po európskych vlcholoch často. Niečo zahryzneme, vypijem a šup dole. Bohužial, tak šup to nie je. Čaká nás ešte pár hrebiekov, zlaňákov a lanovej techniky. Celkom únavné.

P7290474

Zostupovali sme hrebeňom Spalla. Po pár zlaňákoch, skalných hrebienkoch a v mokrom snehu sme sa nakonie na zadku zošuchli na Taliansku stranu až na chatu Marco e Rosa /3.609 m.n.m./. Tu sme prišli pekne roztratení, rozbití a unavení. Celá sranda nám trvala asi 12 hodín. Na chate sme si konečne vydýchli. Vercajk sme len tak ledabolo nechali porozhadzovaný pred chatou a už sme riešili nocľa, večeru, pivo, prosecco a všetko možné.

P7300480

DSC03352

Na druhý deň po veselej noci, však čo by si slováčisko neposedel dlhšie, sme sa cez "terasu" masívu Bellavista a skalný hrebeň Fortezzagrat vybrali na spiatočnú cestu až na ľadovec Pers Gletscher. Bola to nádherná prechádzka cez nekonečné ľadovcové pláne, preskakujúc trhliny a popod nakláňajúce sa seraky. Niektorým nám nebolo dosť, tak sme si nechali ruksaky pri chodníku a šup na Bellavistu.

 DSC03403

IMG 4481

DSC03513

DSC03547

P7300504

Z ľadovca Pers už iba hnusný 200 metrový výšľap najprv po moréne ľadovca až na vrcholovú stanicu lanovky - Diavolezza. Hotovo. Nájsť už iba voľný stôl a orosené len tak letelo hrdlom. A potom ďalšie. Nádherné počasie, pohoda kľud. S terasy lanovky bol nádherný výhľad na celú panorámu - Piz Palu, Bellavista a Piz Bernina.

P7300512

DSC03567

Trocha sme tu zrelaxovali, oddýchli, nabrali energie a skoro poslednou lanoukou sme sa zviezli dole 1.000 m výškových. Majco zbehol vláčikom po auto do Pontresiny a my sme ho počkali v miestnej krčmičke. Rýchlo sme naskákali do auta a čo to dalo rýchlo frnkli do Talianka. Livigno bolo iba 20 km. Hneď sme pocítili rozdiel v cenách. Chcel by som zarábať ako Švajčiar a míňat ako Talian v bezcolnej zóne v Livigno. Cestou do Livigna bolo vidieť veľa bikerov na horských bicykloch. Majú tu úžasné cyklo chodníky /singlíky/. Na posledný deň v Alpách sme si naplánovali downhill v mestečku Livigno. Vraj Mekka zjadového bikovania /downhill/. Ale ako na truc začalo už večer pršať. Tak smola. Ale to by sme neboli my keby sme to nedali. Tak tu je pár fotiek.

DSC 1096

IMG 4520

IMG 4536

IMG 4545

Laštík GoPro

DSC03590

DSC03596

Všetci komplet do prania aplikovať.

Horám zdar

 

Radič "MoKa"

Komentárov  

0 #3 Eva 2016-10-21 13:09
Nádherné dobrodružstvo! Gratulujem k výkonu!!!
Citovať
0 #2 Tomas 2016-10-19 05:56
Pekne, pekne... gratulacja :)
Citovať
0 #1 Majco 2016-10-18 16:07
Pekne si to napísal. Už sa teším,ako budem chystať vlajku....
Citovať

FACEBOOK

TU SA TESTUJEME

endomondo 

JAMES DK

2021  Horolezecký klub JAMES Dolný Kubín   globbers joomla templates