×

Poznámka

Please enter your Disqus subdomain in order to use the 'Disqus Comments (for Joomla)' plugin. If you don't have a Disqus account, register for one here

Vidlový hrebeň

Vidlový hrebeň, je súbor veží, ktoré spájajú Lomnický štít (2632 m.n.m) s Kežmarským štítom (2558 m.n.m).
Hrebeňovky sú pekné v tom že v jeden deň človek prejde viacero vrcholov bez toho aby musel zostupovať do doliny a znova ísť hore. Tento údajne najkrajší hrebeň v Tatrách na pohľad vyzerá veľmi ostro, ale nebolo tam nič také hrozné, až teda na posledný zlaňák, píšem za seba. 
Pôvodne chceli ísť chalani do Álp na Piz Berninu – najvýchodnejšiu štôrtisícovku v záp. Európe hrebeň zvaní Bianco Grad. No ale okolnosti a tak, náhradným plánom bolo teda toto. 
Celkom sa nás nazbieralo dosť, spolu 8 kusov.  Pretekári (Makovník, Tomáš, Radič), že ráno si idú vybehnúť na Lomničák, a ostatný pacienti (Ľubo, Jožo, Majo, Doktor a ja) sme išli za nimi pekne kávička, lanovčička, a iné čka :). Lanovka na skalnaté a hajde na Lomičák zo sedla, počasie nádherné, horúce, ale našťastie nehrozili búrky tak bola pohodička. Hore nabaliť vercajk na seba, že atmosféru asi netreba komentovať, bo to si vie každý predstaviť. Osem vyrehotaných na Lomničáku. Pani turistka s obdivom v očiach začala vážnu tému, ale Majo, keď sme boli ustrojený v sedačkách, prilbách a iných seresoch odfotení zadrel že „dobre, toto máme môžeme ísť  na lanovku“. 
Západná Vidlová veža je trošku tiahlejší hrebeň, a ešte nie je tak veľmi exponovaní. Podľa NFO, tatranského sprievodcu odhadovaní  čas na prechod celého hrebeňa je 6 hodín. Nastúpili sme na hrebeň o 11:00, nejako sme sa popárili na špagátoch a hop, preliezačky, zliezačky, obliezačky, vyliezačky, zívačky (bo to bola riadna „nuda“, alebo len málo kyslíka?), zlaňovačky, štandovačky, rehotačky, a zasa nejaké iné čky(Napríklad predbiehačky, bo sme nejaký pretekári). Čistá hlava, čistá duša. 
Do Vidlového sedla sme mali jeden zlaňák a tú druhú časť sme zliezli. Potom na Veľkú Vidlovú Vežu tam bolo krásne lezenie, pevná skala, krásne chyty, z vrchu zlaňák cca 25 m, hrebeň a Lieviková štrbina, tam posledný výlez hore na Východnú Vidlovú Vežu, to bolo to miesto za V. ale nič strašné. Strašný bol  potom ten zlaňák na celú dĺžku lana 60 m. Z hora pozerám že ako dlho zlaňuje Ľubo (hovorím si že asi preto že nie je taký skúsený a tak dáko zvládnem aj ja), potom Peťo, to som si už povedala, že asi tam bude nejaký problém, a preto keď išiel zlaňovať Radič, som mu pošepkala „Radoooo chytíš mi dole konce?“ Rado nič. „Prosím“. No celé to dopadlo tak že  ma tam akosi aj s Majom pritiahli, lebo bolo by ma ďaleko do steny zaniesla tá zemská príťažlivosť.  
Na Kežmarskom štíte sme boli cca 18:30. Teda sme liezli 7 hodín čistého času, čo si myslím že na to koľko nás tam bolo nebolo zlé, samozrejme že sa to dá aj oveľa rýchlejšie, ale to je indi vindi. Každý ako mu chutí. V doline už zapadalo slnko a pred nami ešte nekonečný zostup do Huncovskéh sedla, dolu Huncovkým žľabom do Skalnatej dolinky a tešili sme sa strašne na pivo na Skalnatej chate (ktorá bola zatvorená ). Slniečko nám pieklo celý deň na hlavu spravilo svoje, čo sa únavy týka. Dolu sme zišli už za tmy. Pohľad zo skalnatého plesa späť sme okomentovali len poznámkou: „To sme riadne koľeso prešli“. Že hej. 
Cestu domov komentovať nebudem, účastníci zájazdu  (okrem Makovníka s Tomášom, ktorí išli skôr) vedia. Veselo bolo. Niektorý sa pokúšali dokonca spať, ale aj napriek výdatnej pomoci ponožkového smradu v aute sa im to vďaka doktorovi nepodarilo. Peťo dík. X
Lenka
 
PS: Ak tam mám gramatické chyby tak sorry a milí účastníci ak máte fotky tak treba priniesť, zavesím.