×

Poznámka

Please enter your Disqus subdomain in order to use the 'Disqus Comments (for Joomla)' plugin. If you don't have a Disqus account, register for one here

Žijeme v žltej ponorke.... alebo na vandrovke od Iránu až ku Annapurne

Po minuloročnom rýchlom a neuveriteľne úspešnom výstupe na Damavand v počte až jeden kus, sme sa tentokrát v cestovke rozhodli nenechať nič na náhodu a robiť veci poriadne.

S malou skupinkou klientov skutočne plnohodnotne aklimatizujeme. Jeepom po horskej ceste, ktorá skôr pripomína vojnovú komunikáciu sme sa po pár hodinách utriasania kostí a hltania horského prachu dostali až pod Alam Kuh, druhý najvyšší kopec Iránu – 4850m. Za ďalšie dve hodinky pešo rozbíjame stanový tábor na malej lúčke Hesarchal priamo pri potoku. Voda je tu vzácna, aj keď cez zimu je tu snehu viacej ako veľa a na jar tečie riadna riava. Potôčik tečie len cez deň, inak zamŕza.. tu sme prejavili slovanskú vynaliezavosť, keďže stanujeme priame nad táborom plným Nemcov – hádam nebudeme piť zamútenú vodu my. Na dobrej nálade nám pridáva pekné počasie, tešíme sa zo slnka (neskôr sa pripálení zas budeme tešiť na Slovenskú sychravú jeseň) a aklimatizujeme na okolitých relatívne zelených svahoch. Irán je inak polo púštna krajina a zelene je tu pomenej. Nedostatok vody na umývanie, veľa prachu a iné drobné nehody nám odfarbujú oblečenie. Iránsky sprievodca Masoud, mi tiež pomáhať uchovávať čistý stav výstroja.

 

 

 Sme spolu v stane, chystáme večeru, rozprávame o globálnej politike, termonukleárnej fúzii – teda rozprávali by sme sa, kebyže Masoud vie viac po anglicky. No v princípe si rozumieme:

„Tomáš, daj si čaj“ (Masoud zo sebou vliekol celý čas obrovský čajník a pitie silného čierneho čaju s kilom cukru je asi národný šport)

„Zase? To je dnes už desiaty“

„Tak poď jesť, dáme si tuniaka (tuniak a ďatle - už tretí deň za sebou... ale jesť treba), ohrejem ho“

„Masoud, myslíš, že je dobrý nápad ohrievať zatvorenú konzervu?“ (uprostred stanu)

No najlepší nápad to nebol... aj keď kolegovi aspoň trklo aby ju preložil pri otváraní do predsiene stanu -  vyvrhnutý obsah smeroval priame k Mekke, bohužiaľ priam do vnútra na našej veci. Vonku sú krásne hviezdy, a taktiež kemp je parádne situovaný. Len pripečený tuniak na variči a rybí tuk ochraňujúci naše oblečenie a spacáky pripomína skôr prímorskú atmosféru. 

Alam Kuh sme zdolali po 4h šľapania z BC, príjemná turistika, len čím vyššie tým viac šútoliny. Okrem toho ešte nejaké okolité 4tisícky, ktoré nemá zmysel pomenúvať. V ten istý deň schádzame ku horskej ceste kde by nás malo čakať auto – len šofér sa zabudol. Po dvoch hodinách opaľovania nakladáme batohy a ideme spať do civilizácie. Po cca 2km si všimneme, že za nami beží miestny chalan. Najskôr mu nechceme zastaviť, lebo sme aj tak nasardinkovaní na korbe auta, ale nakoniec nám ho príde ľúto. Chalan pribehol ku autu a na počudovanie všetkých nám podáva kapsičku s dokladmi a peniazmi, ktorá musela vypadnúť pri nastupovaní. Kamarát Laco mohol byť ľahší o 1500,- EUR...

 

Damavand je už v podstate klasika, viem kadiaľ ísť, počasie nám vyšlo nad pomery, po 6h z BC v 4200m, 22.9.2013 o 11:12 si všetci podávame ruky na vrchole. V ten istý deň schádzame do 3000m a odtiaľ jeepom do Reynehu ku Masoudovi domov. Na druhý deň si dáme ešte horúce pramene – tu v horách Aláh až tak dobre nevidí, inak sú podobné radovánky v Iráne zakázané. 

 

Celkovo veľmi príjemný výlet, super ľudia, priateľský domáci a ako bonus kúpanie v Kaspickom mory. Kaspické má 1/3 slanosti normálneho mora, ženy sa kúpu na batmana, a domáci nevedia dobre plávať. Čo som zistil až keď sme si dali s domáci borcom preteky ku bójke – cesta spať už bola skôr záchranná akcia 

 

http://vimeo.com/76462077#at=563

 

 

Nepál – príď ako hosť a odíď ako priateľ

Historicky prvá čisto ženská expedícia sanchotour sa nakoniec nepotvrdila, pridal sa kamarát Rich, rodák priamo zo St. Louis a Lipták Majo. Hneď na úvod poviem – najstaršia pani na zájazde – Kvetka, oslávila na treku 70 rokov. Jednoducho klobúk dolu.. nielenže výborne hrá na violončele, ale aj trek okolo Annapurien zvládla na výbornú. 14 dní, každý deň cca 15km, 800m prevýšenie, najvyšší bod Thorungla pass 5416m.

Organizáciu máme výbornú a zabávame sa ešte lepšie. Cestou stretávame rôznych ľudí, na niektorých narážame pravidelne – Blister girl (dievča s otlakmi), Candy girl (dievča bez úsmevu, ale cukríky jej zaberali), Shagging couple (bez komentára) – neskôr už len Shagging baby, Jesus (v blonďavom vydaní), Chocolate man (Belgičan), Rómeo (náš nosiš Ramzurogurung... gungun, feši chalan len kebyže furt nesmrká do šála čo mal na krku), Centipede (stonožka – akože kanadský senior klub, ktorý sa strašne zle obieha) a mnohých iných.... 

Prvých pár dní sa dostavujú bolesti krku – keďže máte hlavu stále vykrútenú do hora, tam kde by mali byť oblaky sú stále kopce – Manaslu, Lamjung Himal, Annapurna 1-4, Nilgiri, Tilicho Peak, Dhaulagiri a mnohé iné. Z džungle, cez horský les až na sneh a potom do zrážkového tieňa Himalájí, kde zbierame fosílie v údolí rieky Khali Ghandaki – najhlbšom údolí na svete. Cez horskú polopúšť zas späť do džungle. Cestou robíme odbočku na Tilicho lake vo výške 4920m, vraj najvyššie položené jazero na svete. Proste nádhera, 7tisícky okolo, ľadovec, modré čisté jazero, príjemných -10°C. Naozaj radosť zbehnuť 100 výškových metrov až ku vode a na chvíľu si zaplávať... 

Trek končíme v Totopani – dedinke s termálnymi prameňmi, kde sa vyhrievame, kradneme zo stromov citróny a pomaranče. Annapurna trek je komerčák, spí sa v lodgiach, ktoré sú však nevykurované a akonáhle zájde slnko začne byť riadna kosa, až sa človek na noc teší do teplého spacáka. Vraj jeden z najkrajších trekov v Himalájach, žiaľ v roku 2019 by mal byť plne prejazdný na džípoch. Verím tomu, že to bude úžasný road trip a pomôže to aj miestnym ľuďom, no už to nikdy nebude „romantická prechádzka“ cez Himaláje. 

Cestou sme sa ako skupina naučili vyziapovať pár Beatlsáckych klasík – Yellow submarine, Here come the sun, ... ešte aj dva týždne po návrate mám v hlave melódiu a priblblý úsmev na tvári – dobre bolo, síce dlho preč od rodiny, priateľov, roboty, ale sľubované dobytie „bateriek“ pre návrat spať funguje naozaj dokonale.

 

 

Fotký nájdete vo fotkách.