"Poď, stúp na ten mach, je suchší ako skala."

"Hej, lez, vpravo chyť ten bazénik."

"Áále, cesta v pohode, pár chytov bolo aj suchých."

"Keby bolo od rána pekne, to by bolo oničom. Ale ak ťa v prvých cestách zleje, tak potom si slnko vážiš."

"Nejde o to vyhrať, to vie každý, ale prísť na preteky, počas pretekov si vytvoriť vlastnú kategóriu, vyhrať ju a dostať za ňu ceny."

Deň na špagáte elegantne a suverénne vyhrali naše mladé pušky Peťo Manco (18 rokov) a Mišo Grzyb (17 rokov) (títo, aha), vyliezli zopár mokrých deviatok a ak si dobre pamätám, tak získali zatiaľ najvyšší celkovo počet bodov (5750)  v histórii bodovania. 

Za nimi výborná a v daždi neprestajne lezúca dvojka Tamara Machajová a Zuzka Šutvajová, prebehli sa starými klasikami a nazbierali 2350 bodov.

A na treťom mieste stálice Ďuro Laštík a Peťo Gebura, s heslom "lezieme len cesty, ktoré sú toho hodné"  dokopy 1850 bodov.

Okrem toho v rámci pretekov liezli ešte štyri dvojice a k tomu ťažko uchopiteľné množstvo trojíc, štvoríc, rodín, detí a psov. Veselo bolo takto na daždi.

Veľká vďaka Jakubovi Krškovi za výbornú a tak dôležitú foto-dokumentáciu, celú nádhernú galériu nájdete tu.

Rovnako tak vďaka HZS Malá Fatra, že nám doručili Maťa Konfalu a Maťovi Konfavlo vďaka, že tam s nami bol čoby záruka bezpečia a istoty.

A díky moc Martinovi Ranostajovi a jeho Process-u za vecné dary a ceny, vďaka tiež Marcelovi Otrubovi za grafiku na logo pre tričká, nálepky a tašky.

No. A Dušo Mlynarčík nechcel, aby som spomínal, že aký skvelý bol guláš a že koľko sa na tom narobili a že do toho zapája celú rodinu atď. - lebo že sa potom hanbí.

A dobrá správa na záver: Ílem zabezpečil vývoz štrku do chatky pod Skalkou, takže ak si ho niekto medzičasom po kamienkoch nepozbiera, tak sa v chatke už nebude prášiť.

A vidíme sa o rok.