2.kolo stredoeurópskeho pohára v skialpinizme Krkonoše 2007 (17.3.2007)

České Krkonoše nás privítali v piatok podvečer vľúdne. Po viac ako 400 km ceste autom sme sa ubytovali podvečer v klubovni skautov vo Vrchlabí. Ihneď po vybalení sa prezliekame do skialp výstroje a presúvame sa už za tmy do Špindlerovho mlýna pod zjazdovku Medvedín, v okolí ktorej sú naplánované zajtrajšie preteky. 15 km cesta autom z Vrchlabí prejde rýchlo. Prvé snehové polia sa ukážu až v lyžiarskom stredisku, aj to v dolných partiach len s technickým snehom. Pri svetle čelovky si vyšľapeme po červenej zjazdovke takmer až na vrchol po perfektne upravenom snehu. Zopár krátkych intervalov a už lyžujeme dolu. Hviezdna obloha a pekná lyžovačka tmou vzbudí dobrú náladu a radosť v duši. Tešíme sa na zajtrajšok – vravíme si, teraz sa už len poriadne najesť a dobre vyspať. Presúvame sa späť do skautskej klubovne a Makovník s Katkou začnú okamžite kuchtiť – cestoviny na rôzny spôsob (so syrom, kakaom...) a dopchali sme sa mrkvou, jablkami, pomarančami. Po výdatnej večeri sa všetci akosi „vrteli“ v spacákoch, no po polnoci nastal kľud a už sa ozývalo len občasné chrápanie uja Mikiho.
Ráno prší. Na nálade to teda nepridalo. Ihneď po vzájomnej porade nanášame na pásy vosk a robíme zmeny v oblečení do preteku. Medzitým sa napchávame tradičným pretekovým jedlom – ovsenými vločkami.
Presun, prezentácia, prezliekanie sa – to všetko sa deje za neustáleho dažďa. Štartujeme tiež v daždi, s lyžami v rukách – bežíme najprv hore zjazdovkou v blate, keď sa asi po 300 metroch ukáže súvislá snehová pokrývka, obúvame lyže a hurá na to. Strmá zjazdovka na Medvedín dáva všetkým poriadne zabrať, zvážnica pretínajúca zjazdovku nás vyslobodí zo strmého výšľapu. Teraz v miernejšom teréne sa presadzujú technicky zdatní jedinci. Dážď prechádza do sneženia, viditeľnosť sa znižuje, prichádza hmla a podúva vietor. Odbočka z poľnej cesty do strmého lesa a ťažké korčuľovanie ukončí prvý výšľap na vrchol. Zjazd v hustej hmle po upravenej zjazdovke dáva možnosť oddychu, no nie nadlho. Po pár minútach  už opäť lepíme pásy a na pešo s lyžami v rukách vyšľapneme asi 300 metrov. Keď sa terén zjazdovky položí pripíname lyže a šľapeme čo to dá. Pole pretekárov sa už značne roztiahlo. V popredí sa drží Miňo Madaj a a tesne za ním sa drží Čech Mirek Duch, pár desiatok metrov za nimi opäť ďalší Slovák Miro Leitner. V takomto poradí prichádzajú pretekári aj po 2x na vrchol kopca. Lyžovačka pomedzi hustý les je síce pekná, no treba dávať pozor aby si pretekári nevypichli oči, či nedajbože nezvalili strom, opletačky s ochranármi Krakonošovho kráľovstva neprajem nikomu. Lyžovanie v lese končí na zvážnici, ktorou sme šľapali nahor. Tu platí len jedno. Kto maže – ten jede a kto vydržal vo vajci pár minút, určite tým len získal. Otočka na zjazdovke a lepenie pásov znamená že polovica preteku je za nami. Dole prší, hore sneží, no pretekárom je to určite jedno, aj keď sú do nitky mokrí, nevadí.
Pretekárske pole sa už viac-menej nemení, všetci si držia svoje pozície. Do cieľa sa posledných 300 metrov opäť beží. Až na veterána - Hepnara, ten v snahe predbehnúť svojho rivala porušuje pravidlá preteku a ide na lyžiach až do cieľa, nevadí mu že úplne zničí lyže na blate a kameňoch.
V cieli víta pretekárov vytrvalý dážď a s ním spojený chlad a vlhko a ešte jedna nepríjemnosť, ktorú sme tento rok ešte nezažili ani na jedných pretekoch. Organizátori pretekov nezaistili teplú miestnosť na prezliekanie. Prezliekanie sa vonku na parkovisku z mokrých kombinéz v blate a vode je nielen trápne no je sprevádzané našimi nevľúdnymi slovami, ktoré by som tu nerád opakoval. Jediné útočište kde nájdeme teplo je rýchlo naštartovať auto a zaliezť dnu. Náladu nám predsa len trocha zdvihol dobrý obed v natlačenom bare a taktiež vyhlasovanie výsledkov, keď Slováci brali takmer všetky prvé miesta podľa kategórii.
Ďaleká cesta domov v daždi a tme dáva zabrať nielen autám, no aj všetkým živým bytostiam v nich.
Akcia to bola teda zaujímavá, priniesla mnoho negatív, ďalekú cestu a všeliaké iné problémy, ale na druhej strane sme spoznali pekný kraj Českej zeme, dedinky pod Krkonošami a úzke cesty v ich okolí, červené polia, zelená voda, zelený asfalt, zistili sme kto je to Brezová kôrka...A šoférovať sa dá aj po preteku, až domov.

VÝSLEDKY TLAČOVÁ SPRÁVA O PRETEKU
21.3.2007, Miki