Tradičný prechod cez tatranské sedlá (28.4.2007)

V sobotu 28.4.07 sa nám podarilo prejsť Tatranské sedlá. Už som skoro ani nedúfal či sa mi to podarí, ale predsa. Pôvodná partia mala isť Ja, Piso, Juzek Škvarka a Palo Kozáčik. V piatok Piso zahlásil, že nejde. Veľa roboty, horúčka a podobne.
V sobotu o siedmej sme vypadli z DK. Na Popradské pleso sme sa dostali autom. Za to môžme ďakovať Juzekovi. Celu pol hodinu v piatok telefonoval s recepčnou a nakoniec ju prehovoril, že tam môžeme nechať auto aj bez povolenia. Rýchlo sme sa zdekovali od chaty, lebo ochranári sú všade. Počko nebolo podľa toho ako predpovedali, ale vyhovovalo. Celkom teplo, nefúkalo a bolo pod mrakom. Hneď pri výšľape do Železnej brány som pochopil, že s tými „jonťákmi“ deň pred tým som to prehnal. O tepoch ani nehovorím, tie boli na hranici infarktu.
Lyžovačka zo Železnej brány nebola nič moc. Sneh bol zmäknutý a pomalý. Lyžovalo sa ťažko. Pásy sa naliepali ťažko. Boli mokré a lep nedržal. Do Prielomu sa šlo na pešo. Lyžba na Zbojandu bola výborná. Na vrchu bola trocha cukrového snehu ale podklad bol tvrdý. Na Zbojníčke sme fukli polievku, pivko a davaj do Priečneho. To sme prebojovali, vytrápil som sa do Baranieho sedla a nasledovala vynikajúca lyžovačka na Brnčalku.
Toť boli moje prvé Tatranské sedlá. Myslím si, že z Popradského plesa je to ľahšie. Musím to ešte vyskúšať z druhej strany. Snehu je v Tatroch ešte neúrekom, ale komu by sa ešte chcelo.
Dúfam, že aspoň takúto sezónu budeme mať aj budúci rok.
X

FOTO

5.5.2007, Konšťo