Kriváň – 2495 m.n.m – Skialpinistov ako múch (7.4.2007)

Určite mi dáte za pravdu, že Kriváň patrí k najkrajším kopcom v blízkom okolí. Tak sme radi, že viac ako pred desiatimi rokmi založili Jozef Škvarka s Paľom Kozáčikom dnes už tradičnú „bielosobotskú“ akciu – zlyžovanie Kriváňa. Kedysi chodili asi len sami dvaja, ale dnes ... ešteže je centrálny žľab taký široký. Myslím, že nás bolo štrnásť len z Dolného Kubína, tie davy z celého Slovenska či Moravy som nepočítal.
Akcia tradične začína a končí v základnom tábore u „ uja Rybanského,“ kde sme vždy srdečne vítaní. Malý povolený doping pred výstupom, tentoraz je to domáca medovina a už stúpame lesom. Lyže zapíname po pár metroch, na miestach kde je chodník sa sneh ešte drží. Je trocha pod mrakom, mierny vietor, teplo. Tento výstup absolvujeme za každého počasia, takže dnes je to bez problémov. Sneh je sadnutý, lavíny nehrozia.
Niekto si to veselo práši na lyžiach, iní musíme vďaka zodratím pásom hodiť lyže na batoh a stúpať na pešo. Na prekvapenie sme na tom tvrdom snehu miestami rýchlejší ako chlapi na pásoch. Jedni stúpajú priamo centrálnym žľabom, druhí to obchádzajú vpravo alebo bežíme po rebre na vrchol. Sú tu schody v snehu, čo tu zostali po včerajších nadšencoch. Na vrchole sme raz dva. Vidno len na pár metrov. Je síce bezvetrie, ale partia je v nedohľadne tak návrh zlyžovať dolu a vybehnúť si to ešte raz prijímame okamžite. Prvé oblúky sú
neisté, je to poriadne „rozorané“ a tvrdé, pád by nemusel skončiť dobre. Po pár metroch si každý nachádza tú svoju ideálnu stopu a už počuť len chrapčanie lyží na tvrdom firne.
Paráda ... !! Stretávame našich, prezúvame a opäť stúpame na vrchol. Oplatilo sa. Kriváň nás víta v celej svojej kráse. Slnko sa pretlačilo pomedzi mraky, na vrchole sa nám otvorila opona a videli sme aj okolité štíty. Vrcholová „ Lindaj, lindaj, lindaj dáá ... „ povzbudí aj ostatných a opäť prášime do doliny. Tento zjazd nás vždy niečím prekvapí. Schádzame lavíništom, popri skalách, vodopádoch, pomedzi stromy, cez potok a po jazde týmto tobogánom sa zastavíme asi sto metrov od chalúpky nášho „uja Rybanského“.
Už nás čaká teplý čaj, dokonca Zuzka stihla napiecť a aj doping je povolený. Šup do jednej nohy, potom do druhej a sakra opäť sa mi to vlialo do tej istej – tak vlej ešte jeden ... každý sa snaží popísať svoje pocity, každý z nás zažil svoj strach, svoje nadšenie „ Lindaj, lindaj, lindaj dáá ... „
Čo viac dodať, kvôli dvojnásobnému zlyžovaniu nestíhame Permon, a tak sa spokojní rozchádzame. Kriváň nás opäť prijal, vďaka.

VIDEO#1 VIDEO#2 FOTO

30.4.2007, Juzek predseda