4. kolo Slovenského pohára v skialpinizme, Kráľova hoľa (3.3.2007)

Slnečné sobotné ráno v Telgárte pod Kráľovou hoľou privítalo skialpinistov nielen z kubínskeho klubu. Slnko svojim jasom presviedčalo pretekárov, ale aj organizátorov že konečne nebude na holi fúkať, tak ako vždy doteraz. Okolie hotela Telgárt sa zaplnilo autami a všade bolo počuť veselú vravu, dobrú náladu, presvedčujúce úsmevy pretekárov tešiacich sa na pretek.
Štart na širokánskej vysneženej lúke bol veľmi rýchly. Roztiahnuté pole pretekárov sa vnorilo do lesa a pokračovalo úzkou cestou k prieseku popod elektrické vedenie na hoľu. Teplé slnko v lese prehrieva vzduch a pretekári v rýchlosti rozopínajú zipsy na kombinézach, dopĺňajú vypotené tekutiny, šľapú naplno. Keď nad lesom začína podúvať vetrík, mnohí z nás si hovoria, konečne trochu chladu a pridávame do kroku. Ibaže potom už každým krokom vietor silnie a po pár sto metroch je až nepríjemne ostrý a studený. Tesne pod vrcholom už vietor preniká cez všetky vrstvy oblečenia. Kráľova hoľa nás víta ako zvyčajne, vravia si tí starší a na vrchole čo najrýchlejšie strhávajú pásy a lyžujú do vľúdnejšieho prostredia severnej doliny. Po chvíli zase nalepiť pásy a hor sa späť na vrchol do vetra, iná cesta do cieľa neexistuje. Prešlo hádam len 15 minút no vietor po príchode na hrebeň citeľne nabral na intenzite, a tak strhnutie pásov je už sťažené mierne podchladenými prstami a primrznutou sviečkou pod nosom. O niečo dlhšia lyžovačka smerom na juh dáva možnosť dobrým lyžiarom zvýšiť svoj náskok, resp predbehnúť tých menej obratných lyžiarov. Vietor už fúka všade, nielen na hrebeni, lepenie pásov pred tretím výšľapom už robí pretekárom problém a vyťahujú záložné pásy s teplým lepidlom. Tretí výšľap je pre všetkých pretekárov náročný nielen fyzicky, ale aj psychicky, silný neprestávajúci vietor sťažuje dýchanie, prsty na rukách mrznú a strácajú citlivosť. K vetru sa zrazu pridala aj hmla , sťažuje orientáciu na hrebeni. Konečne posledný krátky zjazd do doliny Šumiac v hmle a vetre náročný na orientáciu, potom strmý výšľap a už len dole. To „len dole“ však dáva poriadne zabrať, najmä prvá polovica viac ako päť kilometrového zjazdu. Korčuľovanie do cieľa nás núti pozbierať aj posledné sily. Konečne cieľ. Kamaráti a pohoda.
Kráľova hoľa opäť nesklamala, vietor patrí k nej tak ako prekrásna pieseň, ktorú určite všetci poznáte. Nesklamali ani organizátori a pohostenie po preteku bolo naozaj kráľovské.
Ďakujeme.

Postrehy z preteku:

Silne podchladená pretekárka sa v cieli priznala že etapu došla len vďaka tomu že si stále spievala pesničku o kráľovej holi a duchom sa zohrievala pri teplom ohni čo tam dvanásti rúči chlapi na vrchole kladú....keď ani po štvrtom výšľape na vrchol oheň nenašla, rýchlo sa pobrala dolu.

VÝSLEDKY

 

24.2.2007, Miki