Červenec 2007, Slovenský pohár v skialpinizme (24.2.2007)

Konečne poriadny pretek – s dlhými ťažkými zjazdami, vetrom na hrebeni a strmými výšľapmi čo dali zabrať nielen nohám ....

Pohoda a pokoj organizátorov z HK JAMES Bobrovec v sobotu ráno pri prezentácii sa akoby preniesla na všetkých pretekárov stojacich na štarte pri hoteli Mier v závere Bobroveckej doliny. Po krátkom štarte „nasucho“ bežíme s lyžami v rukách po suchej asfaltovej ceste, no nie dlho, len čo sa vpravo ukáže široká vysnežená lúka všetci pripíname lyže, a tak trochu bežkárskym štýlom sa každý snaží udržať v čelnej skupine. Dlhá takmer kilometrová rovná pláň však štartové pole tak pretrhá, že do úzkeho chodníka v lese už vchádzajú pretekári v slušných rozostupoch. Len na čele pretekárskeho poľa sa držia favoriti pokope - Miňo Madaj s Jožom Hlavčom, Igor Žiak a Miňo Pisarčík, Jurko Laštík s Miňom Blaškom a ďalší. V dlhom počiatočnom výšľape etapa vedie cestou kľukatiacou sa smerom k chate na Červenci s odbočením na vrchol Babiek. Babky nás vítajú ako obyčajne vetrom, pomerne slušnou lyžovačkou a prvou kontrolou,Červenec 2007ktorá zapisuje prechádzajúcich pretekárov podľa čísiel. V popredí sa po prvom zjazde držia favoriti Madaj s Hlavčom no náš Piso s Igorom im šľape na päty, ba aj ďalší Kubínčan Jurko Laštík sa drží vpredu s Blaškom ako kliešť. Peťo Gebura s kolegomMirom Mikuštiakom sa pohybuje niekde na 6-7 priečke.Druhý výšľap vedúci okolo chaty na Červenci a tiahlym stúpaním až na Sivý vrch je síce výškovo kratší ale je sťažený nepríjemným vetrom na hrebeni. Tesne pod vrcholom si dvojica pretekárov musí nasadiť mačky a vyšľapať strmý žliabok pomedzi skalné partie až na vrchol. Víta nás tu kontrola ktorá usmerňuje kade v hmle a vetre dolu. Nasleduje zjazd v strmom teréne. Prvé nesmelé otočky sa po pár metroch zmenia na rutinné lyžovanie v slušnom snehu, pekné lyžovanie v dolných partiach sťažuje úzky strmý žľab s meniacou sa kvalitou snehu. Kontrola stojaca cca 500 výškových metrov od vrcholu Sivého vrchu zastavuje naše lyžovanie a prikazuje nalepiť pásy do posledného strmého výšľapu vedúceho ostrými serpentínami pomedzi les. To už máme v nohách cca 13 km terénu a 1200 metrov našľapaných dohora, cítia to aj naše nohy pri prvých metroch stúpania. No nielen nohy, keďže výšľap je strmý ruky musia poriadne zaberať palicami do snehu, a tak pomáhať pásom nalepeným na sklzniciach lyží udržať potrebné trenie, aby lyže nepreklzávali. Po pár sto metroch sa terén pokladá. Prichádza vietor, ktorý najprv príjemne chladí rozohriate telo, no potom na hrebeni je až nepríjemne chladný. Konečne kontrola – pásy dolu a už len lyžovanie do cieľa chalani – ozýva sa vo vetre a hmle na vrchole Ostrej. Už len zjazd, no pretek ešte ani zdanlivo nekončí, zjazd má dĺžku cca 8 km a musíme zlyžovať viac ako 1100 metrov výškových v rôznom členitom teréne pritom nezablúdiť, čo sa vo vetre a hmle rýchlo stáva. Strmé úseky sa striedajú s miernymi, kde treba korčuľovať. Posledný rýchly zjazd dolu úzkou zaľadnenou zvážnicou vedúcou hustým lesom je skúškou, ktorá dá zabrať všetkým. Na lúke sa už len posadiť do „vajca“ a vydržať! Posledných 200 m behu s lyžami v rukách ukončuje prekrásny a ťažký pretek. Cieľ. Podávanie rúk s kamarátmi, teplý čaj a pohoda v duši ktorá sa nedá kúpiť len vybojovať- vyšľapať strmou cestou hore kopcom a prekrásnymi zjazdami s lyžami na nohách.
Ver, stojí to za to.

VÝSLEDKY

FOTO

24.2.2007, Miki