image1 image2 image3

India – Ladakh 2014

28.8.2014 odlietame do Indie – hlavný plán výstup na 6123m vysoký Stok Kangri v Indických Himalájach. Výlet polosúkromný /  polocestovka, z DK ideme štyria: ja a Peter Pivovarčík, Anton Prčina, Vlado Hrivnák z KST Orava, celkovo 7 kusov. 
Na úvod  som stratil pred kontrolou na Schwechate celý fascikel s letenkami, rezerváciami, atď – daň za únavu a nabitý program pred odchodom. Pol hodinu pred odletom sa snažím vrátiť cez 4 kontroly, niekde kde by som ho našiel... no, dnu to išlo celkom fajn, ale von to veru nebolo jednoduché. Misia neúspešná, no takmer všetko bolo zálohované online -  k tomu sa ešte vrátim.
V krátkosti prílet New Delhi, miestny let, a 12hodinova drbačka v natisnutom aute - sardinkáči pod Himaláje do Manali. Deň oddych, dáky výlet do okolia a hajde cez Himaláje do hlavného mesta Ladakhu – Lehu. Dvojdňová drbačka, 14 miestnou indickou kópiou terénneho busu Mercedes. Od roku 2011 podstatne lepšie cesty, asfalt s vysokým výskytom... podstatne lepšie ako len prach a skaly. 
Cesta ide 3x cez 5tis. sedlá.. spí sa v dhabe (obdoba cigánskej business búdy) v Sarchu cca 4300m. Všetci sú vysmiati, mne je zle a ešte aj grcám, šofér prekladá whisky čiernym čajom do stavu neustále zapnutého rádia a totálnej opitosti. Asi o jednej v noci na neho nakričím snáď všetky nadávky čo poznám – no aspoň je ticho, ráno ho naložíme do auta ku volantu a dúfame, že v poriadku dôjdeme.
V Lehu podvečer prší, hovoríme si fajn, je to vysokohorská púšť, určite ostatné dni bude krásne.  Toto sa žiaľ ani o dva týždne nesplní.... Na aklimatizačný 4 dňový trek ideme ešte v daždi, no postupne je už len zamračené. Batohy nakladáme na dojednané poníky a ideme na ľahko. Denne sa prejde cca 15km, prevýšenie okolo 800-1000m, čo nie je veľa, ale vo výške to celkom dá zabrať.  Okolo 8-9h ráno odchod, 16-17h nájdenie kempu, ešte ľahký výšľap niekde vyššie, večera a sladkých 10-11 hodín spánku (v tom lepšom prípade), alebo len mrvenia sa v spacáku. Každú noc nám prší, je hmla, predposledný deň prší už od obeda... bahno sa mieša s hovnami od poníkov a inej hávede, voda v potokoch je mútna, von je zima, hmla... no cestovateľský ideál. Ale vraj keď je tlaková níž tak sa zaklimatizujeme lepšie 
 
 
V Lehu len prespíme a ideme cez ďalšie 5tis. sedlo v sardinkáči na jazero Pangong Tso (4350m) na hraniciach s Tibetom, teda Čínou, tu spíme u mojich známych Tibetských utečencov – naozaj zážitok na celý život, ako sa dá z ničoho v pohode vyžiť a byť šťastní. Západ a východ slnka, večerné a ranné plávanie... no paráda, voda tak akurát, len človek sa akosi viac zadýcha.
Stok Kangri – berieme si full service, tj. poníky, kuchára a nakoniec ide s nami aj kamarát Pemba – Nepálsky sprievodca, ktorý počas leta pracoval v Ladakhu. Prvý deň ideme až do BC v 5tis metroch (cca), druhý deň aklimatizačný výlet po okolí. Ja sa rozhodnem pre kopec nad BC, vyzerá celkom pekne, aj keď cez hmlu to nie je úplne jasné. Od Pembu si požičiavam kvalitnejšie mačky a cepín...po 5 hodinách som niekde hore, tesne pod vrcholom sa najskôr musím vrátiť, všade je čierny ľad, po zaseknutí cepína a mačiek praská a odlupuje sa... starý, hnusný ľadovec v  exponovanom teréne. Ťažko sa mi vracia no nakoniec sa obchádzkou dostanem na vrcholový hrebeň. Až o pár dní zisťujem, že kopec sa volá Goleb Kangri 5950m. Na druhý deň o 1:00 ráno vyrážame na Stok Kangri, s pomocou Pembu sme na vrchole o pol ôsmej všetci. Výhľady žiadne, no ale sme hore a to sa ráta. Ako mi bolo zle na začiatku, tak mi je úplne parádne, necítim výšku, viem ísť rýchlo... a hlavne, že sme všetci v poriadku vyšli. Ešte v ten istý deň schádzame až do dedinky Stok v 3500m, kde nás už čaká sardinkáč. Tu len poviem, že Pemba Šerpa bol 4x na Evereste, 3x na iných osemtisíckach, stále skromný chalan, ktorý robí za necelých 20EUR na deň / počas výstupu. Mačky čo som mal od neho požičané boli od Tóna Dobeša, paličky ktoré požičal Mišovi od nás zo skupiny zas od Peťa Šperku. Svet je malý.... vraj boli spolu na Evereste a tak kdesi.
V provincii Jammu a Kašmír, kde patrí aj Ladakh sú veľké povodne, zomierajú ľudia, v Ladakhu nefunguje internet, zásobovanie, dokonca okrem pár dní ani telefón, výpadky dodávok elektriny sú viac menej bežné. Stačí málo a svet na ktorý sme zvyknutí sa vracia do stredoveku... nič sa nedá vybaviť, rušia nám let, plus pár ďalší pozorností z „Incredible“ India. Ešte aj pri odlete z Indie mám problém vôbec  sa dostať na letisko 
Delhi – chaos, tak ako sa patrí, +37°C, vlhkosť, špina, atď.... do Agry za Taj Mahalom a spol. ideme autom namiesto vlaku, najlepšie sa je v aute zamknúť a na chvíľu vypnúť svet okolo, lebo realita vie byť nielen farebná... viac vo fotogalérii.
Tomáš
 
 
 
 
 

FACEBOOK

TU SA TESTUJEME

endomondo 

JAMES DK

2019  Horolezecký klub JAMES Dolný Kubín   globbers joomla templates