image1 image2 image3

Žijeme v žltej ponorke.... alebo na vandrovke od Iránu až ku Annapurne

Po minuloročnom rýchlom a neuveriteľne úspešnom výstupe na Damavand v počte až jeden kus, sme sa tentokrát v cestovke rozhodli nenechať nič na náhodu a robiť veci poriadne.

S malou skupinkou klientov skutočne plnohodnotne aklimatizujeme. Jeepom po horskej ceste, ktorá skôr pripomína vojnovú komunikáciu sme sa po pár hodinách utriasania kostí a hltania horského prachu dostali až pod Alam Kuh, druhý najvyšší kopec Iránu – 4850m. Za ďalšie dve hodinky pešo rozbíjame stanový tábor na malej lúčke Hesarchal priamo pri potoku. Voda je tu vzácna, aj keď cez zimu je tu snehu viacej ako veľa a na jar tečie riadna riava. Potôčik tečie len cez deň, inak zamŕza.. tu sme prejavili slovanskú vynaliezavosť, keďže stanujeme priame nad táborom plným Nemcov – hádam nebudeme piť zamútenú vodu my. Na dobrej nálade nám pridáva pekné počasie, tešíme sa zo slnka (neskôr sa pripálení zas budeme tešiť na Slovenskú sychravú jeseň) a aklimatizujeme na okolitých relatívne zelených svahoch. Irán je inak polo púštna krajina a zelene je tu pomenej. Nedostatok vody na umývanie, veľa prachu a iné drobné nehody nám odfarbujú oblečenie. Iránsky sprievodca Masoud, mi tiež pomáhať uchovávať čistý stav výstroja.

FACEBOOK

TU SA TESTUJEME

endomondo 

JAMES DK

2019  Horolezecký klub JAMES Dolný Kubín   globbers joomla templates