|
Lomničák cez Jordánku 22.10.2008 |
|
|
|
|
Napísal Juraj Joky Laštík
|
|
23.10.2008 |
Obkladačky obložené dlažba položená zákazka odovzdaná a aj peniaze no čo viac treba?- no predsa ísť do Tatier...
...tak poďme povedali sme si ja Juro - Joky, Majco a Jožo Laštíkovci. Nakoniec z tejto trojky ostala len dvojka ako vždy Majco a Joky. Hneď ráno sme vyrazili. Na pumpe klasické raňajky a poďho na lanovku smer hrebienok. Odtiaľ sme sa pomaly presúvali malou studenou popod Filmársky zľab kde je nástup na dlhy trávnatý úsek popod Lomničák.
Asi v polovici stretávame kamzíčiu rodinku. Tí na nás kukali ako my že pozri kamzíky....spravil som nejaké foto a išli bohujúc ďalej. Stúpali sme čoraz vyššie a pomaly sme sa dostávali pod slávnu horolezeckú cestu Hokejka. Pekne sme si posedeli a rozobrali sme ju úplne do detailu takže asi viete na čo sa chystáme.
Na budúci rok trocha viacej polezieme a šup na stúpime aj do tejto slavnej a ospevovanej cesty. Neďaleko odtiaľ sa nám ukazovalo sedielko kde bol náš prvý cieľ... Bolo akosi stále nedosiahnuteľné ale predsa sa nám to podarilo. Už sme sa kochali krásnym pohľadom na dolinu Zeleného plesa. Ešte nás čakalo krátke-dlhé rebierko na Lomničák po kramliach a reťaziach. Asi po 15 minútach sme preliezli zabradlie a cepri sa na nas pozerali ako tí kamzíci... Veľa ľudí si neodpustilo otázku na moju osobu alebo vlastne moje tenisky, že či som to prešiel v nich. Ja som im povedal, že som šiel bosí a že mi je zima na nohy tak som sa troška obul. V kaviarni u deda nas vítal personal a my sme si neodpustili male presso a samozrejme tatransky čaj. Veď je normálne teraz prisť a doliezt na vtchol a dať si kávu, nie? aaa dokonca sme mali aj vidmo. Moje to bolo po prvý krát takže mám pre tento krát šťastie, lenže Majcovi 3 krát tak ten to ma za sebou toho hory prijali. Krásny deň za nami plny zážitkov a BEZ ROBOTY. Hor sa zasa do hôr. Skúste a poďte nabudúce s nami.... Juraj





|