Podla dohody na výrocnej clenskej schôdzi sme vyhlásili zbierku na zhotovenie pamätnej tabula pre Jožka Cajku, ktorá bude umiestnená na pamätnom cintoríne na Zverovke.
c.ú.: 4200786704/8360. Dakujeme.
Vysoké Tatry - Strelecká veža - 2130 m /9. júl 2010/
Napísal Rado Mikuláš
25.07.2010
V posledných týždňoch sa do Vysokých Tatier vraciame akosi častejšie, ako by som sám čakal. Jedna z posledných návštev nás zaviedla pod Streleckú vežu v zložení Ja /Rado/, George, Matúš a Milan.
V piatok vyrážame smer Vysoké Tatry dosť neskoro /poobede/, malé zdržanie na nákupoch v Liptovskom Mikuláši. Ešte aj na Hrebienok sme sa ako amatéri dostali dlhšou trasou, takže pre nedostatok času padla voľba na Streleckú vežu pre svoju rýchlu a ľahkú dostupnosť. S Milanom ženieme z Hrebienka čo to dá. George zaostáva s Matúšom, ktorý strávil skoro celý týždeň v nemocnici na „infúzkach“. Samozrejme si to zobralo svoju daň. Keď prichádzajú pod stenu, my s Milanom už ovešaný „vercajkom“ stojíme pod nástup do cesty „Ľavý pilier“ III-IV /2. hod/ . Na hodinkách povážlivý čas /18:20/, ale ideme do toho. Ťahám. Dĺžky odsypávajú jedna po druhej. Nádhera. Chalani nás sledujú spod steny od plesa, kde sa už zašili do spacákov. Oni to už radšej neriskovali a nechávajú si to na ráno. 20:30 stojíme vysmiati na vrchole Streleckej veže. Okolo nás nádherné výhľady, západ slnka, dole v doline už pomaly tma. Šup šup dole, už sa stmieva a zostup je mierne komplikovaný, ale do tmy sme dole.
Ráno sa zobúdzame po noci bez akejkoľvek rosy či chladu. Ideál. Rýchle raňajky, porada a už aj šliapeme nahor pod Širokú vežu. Cieľ je jasný, ale pod Streleckou mením rozhodnutie, keď vidím nádhernú líniu cesty „Pravým pilierom“ V /3hod/. George a Matúš sa na rozlezenie rozhodli naliezť do našej večernej cesty. Na Širokú vežu bude čas poobede. Netrvá dlho a už lezieme v stene. Vedľa nás súčasne nastupujú ďalší borci do cesty v pravo „Kút v platni“ (IV+ A0, RP:5+ ??) 4hod. Začiatok je mokrý, šmykľavý. Naliezam opatrne s malou dušičkou, ale po prvých isteniach už to ide samo. Trocha pomalšie ako včera, ale zadarmo to nejde. Cesta sa pred koncom spája s cestou Kút v platni. Naša línia ide po platni /cca 25 m/ bez žiadnej možnosti čokoľvek osadiť, alebo sa zavŕtať do Kúta v platni. Idem do platne. Neviem, kto sa viac bál, ja či Milan, ale nejako som to dal. Až doma som zistil, že je to iba alternatíva cesty a problém v platni sa štandardne oblieza v pravo. Chalani za nami do kúta ani nenaliezli a pokračovali pekne za nami. Po platni cesta odsýpa jedna radosť. Po skoro 4-roch hodinách opäť stojíme na Streleckej veži. Vľavo som zahliadol Georga s Matúšom na ľavom pilieri. Evidentne zablúdili v stene a pustili sa do vedľajšej cesty, malá komplikácia, ale na vrchol doliezame spoločne.
Po krátkom oddychu sa už chystám na Širokú vežu, keď zisťujem, že sa už nikomu nechce a každý má toho už po krk. Pravda, je neskutočné teplo a voda sa tiež skoro minula. Po zvážení za a proti /v duchu hromžiac/ sa zvŕtame na päte a bežíme späť pod stenu, zbaliť ruksaky a hor sa dole dolinou na Hrebienok. Dve orosené zmizli ani neviem ako a už sa na kolobežkách valíme dole k autu. Ponáhľame sa, večer nás čaká ešte grilovačka.
