Čo robíte v sobotu? Pýta sa ma na metodike Tomáš. V sobotu má byť pekne, odpovedám mu, asi budeme tu, na Skalke... Poďte radšej do Tatier na Prostredný hrot. S Radičom zastriháme ušami, pozrieme na seba – krátka chvíľa, keď ti hlavou prejde celý tvoj život a je rozhodnuté, Skalka počká, treba ísť kopať do snehu kým sa dá ... Ostáva zobrať „Pisove“ cepíny a prehovoriť Laca /aj mušketieri boli štyria.../ Matúš pre „povinné“ rodniné me-che-che nemože. Ráno /4:00 hod/ sadáme do auta smer Tatry a Tomáš koriguje cieľ – VYSOKÁ. Prečo nie ...
Na parkovisku je akosi chladnejšie než vo vykúrenom aute a tak hádžeme na plecia batohy a svižným tempom hajde na PP pleso. Odtiaľ cez Zlomiskovú až pod centrálny žľab. Sneh je ešte pekne primrznutý no Slnko je nám už v pätách. „Kúria“ a tak sa postupne vyzliekame a fotíme a šliapeme... Cca za 2 hodinky sme tam. Svah už má povážlivý sklon a tak nasadíme sedáky, mačky, prilby a naviažeme sa. Radič má dva cepíny, guráže tiež za dvoch a tak sóluje. My „metodicky zdatnejší“ sa radšej naväzujeme a cepíny si s Lacom po bratsky delíme. Zakrátko zisťujem, že s jedným je to sakra práce, no čo už... Najprv dávame Východnú Vysokú, potom po krátkom zurruck-traverse aj hlavný vrchol Vysokej. Istíme sa cez akúsi železnú kramľu vykúkajúcu z pod snehu. Čo-to pofotíme a hybaj dole.

Nemá význam pokúšať ďalej hrebeň. Krátky zlaňák-nech aj Laco má dáky zážitok a po pár metroch sme späť v sedle.
Zhadzujeme zo seba všetko to harampádí, podojedáme zvyšky a ideme dole. Ktorýsi na zadku, ktorýsi tak normálne : krok-sum-krok. Slnko pečie, sneh sa borí... Ešte fotka kamzíka a sme naspať na chate. Dávame jedno obligátne. Žmýkam mokré ponožky a chalani sa mi smejú. Vraj „ kade chodíš“? Blažený výraz v tvári hovorí za všetko : po horách...

Komentárov

Pridať Nový Vyhľadávanie

3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."