 Milé slečny,
Po dlhoročnom výskume založenom na empirickom pozorovaní môžem zodpovedne prehlásiť, že najväčšia koncentrácia pohľadných mužov na Slovensku sa sústreďuje na horách. Pohybu-, dobrudružstva- a adrenalínu chtiví chlapi v piatok popoludní vyrážajú z miest, aby cez víkend nabrali na skúsenostiach a na mužnosti. Vyskytujú sa takmer vo všetkých okresoch SR v nadmorských výškach nad 1000 m. Majú skvele padnúce nepremokavé bundy výrazných farieb a na chrbte batohy Treksport z rady Tibet Extrem a vyšsie.
Su mocní, majú široké ramená a malý pevný zadok vyformovaný pešími prechodmi hrebeňa Nízkych Tatier. Tých najlepšich spoznáte podľa toho, že v zime majú na batohu pripevnený cepín. Už na prvý pohľad vyzerajú zrelo a svetaskúsene a z ich rozprávania je jasné, ze tá víchrica dnes na hrebeni je nič oproti tomu, čo zažili oni tam a tam, vtedy a vtedy (o čom vám hneď a ochotne podajú ústne svedectvo). Všade boli a miestopis Slovenska majú v malíčku.
Túto pozoruhodnú skupinu ľudí označujeme pod spoločným názvom Skialpinista – chrabrosť, mužnosť a rozhodnosť sama o sebe. V najväčších počtoch ich nájdete na horských chatách, kde sa k večeru všetci zbiehajú z okolitých kopcov, grúňov, strání, svahov, žľabov, priesmykov a sediel. Vojdú dovnútra, na zlomok sekundy upútajú 100%-nú poroznosť osadenstva chaty, ktoré si skúmavým pohľadom premeria novoprišelca a nasleduje najkrajšie divadlo celého večera – Skialpinista sa začína vyzliekať. Najprv stiahne rukavice, jednu, druhú, potom jediným nacvičeným pohybom stiahne zips na bunde výraznej farby a zostane pred vami stáť v lyžiarskych nohaviciach a zväčša obtiahnutom tričku. Idete sa zblázniť, pretoe skialpinista má, samozrejme, viditeľné bicepsy a výrazne prsné svalstvo, na ktorom by ste najradšej v ten večer zaspávali. Je spotený a na sluchách ma malé kvapôčky potu. Sledujete ho so zatajeným dychom a v duchu prisaháte, že na budúci rok sa dáte na skialpinizmus aj vy. Chcete sa rozplynúť od šťastia.
Skialpinista je vyspelý, zdravý a životaschopný. Vie, čo treba robiť, keď ho zavalí lavína, aj to, ako uviazať dvojitý osmičkový uzol. Prekážky mu nevadia. Práve naopak, nebezpečenstvo a výzvu priam vyhľadáva, čo robí Skialpinistu ešte príťažlivejším.
Na horách je možné stretnúť ešte jednu skupinu “mužov”. Ide o snowboardistov. Aj keď sú od skialpinostov jasne odlíšitelní už na prvý pohľad, považujem si za povinnosť vás, milé dámy, na túto skupinu užívateľov hôr zvlášť upozorniť, pretože rozdielnosť snowboardistov a vyššie spomínaných Robertov Redfordov horských chát je viac než priepastná.
Snowboardista má 20 rokov. Pohybuje sa zásadne vo väčšej skupine snowboardistov rovnakého veku a zmýšľania, pretože osamote sa cíti neisto. V skupine však dokáže pôsobiť veľmi sebaisto a nad vecou, je dokonca vtipný. Tým vás môže, milé slečny, zmiasť a vy si utvoríte mylný názor, že ide o skialpinistu, čo by ste mohli neskôr oľutovať. Našťastie, ako som už spomínala, je veľmi ľahké túto odrodu odlíšiť od pravých mužov, a to už podľa sfarbenia oblečenia. Zatiaľ čo u skialpinistov sú v obľube farby ako výrazná červená a kráľovská modrá, najčastejšie v kombinácii s čiernou, snowboardisti vo svojich kombinézach vyzerajú ako pestrofarebné andulky rútiace sa dolu zjazdovkou.
Toto pojednanie by nebolo úplne, keby som nespomenula špecifickú odnož skialpinistov, tzv. best of breed, t.j. to najlepšie, čo nás môže na horách a poťažmo aj v živote postretnúť. Ide o členov Horskej Služby. Majú všetky atribúty bežného skialpinistu, avšak v koncentovanej podobe. Sú ešte rozhodnejší, ešte silnejšíi, ešte chlapskejší. Disponujú skvelým genofondom pre udržanie rodu skialpinistov. Vo voľnej prírode su najzriedkavejší, avšak ľahko ich spoznáme tak, že majú červené bundy s pekným odznakom a veľké vysielačky.
Na záver mi dovoľte, vážené prítomné, zveriť vám ešte jedno tajomnstvo: Nebezpečenstvom pre Skialpinistu aj chlapcov z horskej služby je to, že z času na čas musia zísť medzi zbytok civilizácie, kde na nich striehnu zástupy vydajachtivých žien. Aby ich všetkých neporozoberali pred tým než za my, nežné Amazonky, dostaneme k slovu, treba konať už teraz. A preto, milé slečny – hurá na hory! Pobehujú tam skialpinisti v nepreberných množstvách a modeloch a čo je úplne najlepšie - takmer žiadna konkurencia!
Tento článok nepísal Miki. Len nás zaujal svojim obsahom, preto sme ho uverejnili.
|
