Ako som spomínal plány sa snažíme plniť takže nasledujuci deň sa nachádzame pod Veverkovom ladopade v zložení ja Joky, Majco a náš starší brat Jožo. Líínia je krááásna a naozaj dlhá.
Majco si chystá všetko čo má k dispozícii, laná slučky a hlavne šroby. Ja z dlhej chvíle sa liepam po spodných ladíkoch. O chvíľku je bráško pripravený a začína ukrajovať prvé metre. Začiatok je mierne položený ale len chvílu. Potom sa začína naozajstné naozaj kolmé a tažké lezenie v ľade.
Šroby len tak kruti a kruti. Ľad je trieštiví čo stažuje lezenie ale Majco to zvláda a asi po 25 metroch sa dostáva z tažkého miesta kde sa ľad troška ukladá a je to troška lahšie. Tesne pod vrchom sa ma pýta že či je tam naozaj ten štand o ktorom som vravel ja som povedal že áno. Ked doráža na vrchol ľadopádu tak kričí, že štand má a že si môže vyberať hneď z niekolkých takže sa smejem že mi neveril a o chvílu je dole. Ťapnutím ruk a jeho blaženým usmevom nám dava najavo, že to bol jeho najvačši zážitok v jeho živote pretože tak dlhý ľadopád ešte v živote netahal ako prvý.

Veď 45 metrov čistého lezenia je naozaj už niečo takže bráško klobuk dole pred takýmto vykonom. My ostatní bratia sme si to ešte dali na druhom konci po dvakrát ešte z niekolkých strán a premrznutý sme išli na čajík na Rainerovu chatu.
Ja som si dal na druhý den ešte lezenie v Bystričke a začínam rozmýšlať že či je ten skialpinizmus pre mňa ešte tak zaujmavy…… 

Komentárov

Pridať Nový Vyhľadávanie

3.26 Copyright (C) 2008 Compojoom.com / Copyright (C) 2007 Alain Georgette / Copyright (C) 2006 Frantisek Hliva. All rights reserved."