|
Ľadopád v masíve Plačlivého |
|
|
|
|
Napísal Majco
|
|
14.01.2010 |
 V piatok 15,1,2010 sme vybehli pozrieť ľadopád v masíve
Plačlivého.Ja /Majco/ a Juraj.
Bratia po dlhšom čase zasa spolu...Už keď sme vyšli zo Zuberca,bolo jasné,že nám bude nadelené pekné počasie.Idúc cestou do Roháčskej doliny,vždy uvažujem,aký to musel byť citlivý človek,čo projektoval tú cestu-dlhšia rovinka do kopca,pás bielej cesty lemovaný vysokými smrekmi a priam v strede dvojvrchol Ostrého Roháča. Mám to tam rád, takto vidieť.
Na pásoch sa dalo vyjsť až tesne pod Plačlivé.Lyže sme zahrabali do snehu a ustrojili sme sa/sedačka,prilba,mačky-do ruky zbraň/.Tichý kamzík v pokoji podbehol ďalej,akoby nám chcel uvoľniť miesto v žľabe.Juraj vravel, že aj ...
minule tam pobehoval tak sám.Asi nejaký samotár...Aj keď sa nám potom už neukázal,stále som mal pocit,že sa na nás odkiaľsi zozadu díva. Darilo sa nám dobře.Ľad pol suprovo vytečený a tak sme sa do toho pustili.Pred prvým prahom není urobený štand/alebo sme ho nenašli/ale dá sa to odistiť cez koleno,pretože prv než začne ísť do tuhého nájdete po pravej strane skobu a kúsok vyššie nit.Prvý prah má asi 4-5 m a je ukončený štandom z dvoch nitov tiež vpravo.Potom je tak asi 10m snehový žľab a začína druhý prah,5-6m vysoký.Tu som čakal nejaký ten nit,alebo čosi,ale nič som nenašiel,tak som si pomôhol obsekaním asi 40 cm "cencúľa"cez ktorý som omotal slučku,a hybaj hore.Zbrane sa po zaseknutí chveli jako dýka piráta v americkom filme.Nad prahom-zasa vpravo-je štand.Dva nity a zlanovacie oko v slučke.My sme však prebehli aj ten tretí,krátky asi 3m ľad a doliezli sme až na vrchol Plačlivého.Posedeli pokecali a dali sme sa potom po hrebeni smerom na Ostrý roháč.Čoskoro sme boli na kopci.Ostrým hrebeňom,ktorý vzbudzuje rešpekt aj za krásneho a stabilnáho počasia s dobrou časovou rezervou,sme sa
pridŕžajúc reťazí/začínajú hneď od vrcholu,len třeba o nich vedieť a nájsť ich-bývajú zasypané snehom/schádzame do smerom na Jamnícke sedlo. Keď končia reťaze,hrebeň sa rozdeľuje.Mlčky pozeráme "tým" smerom,tam na "to" miesto.Ťažko je při srdci a tak sypeme do sedla a potom aj chvíľu na riti k lyžiam.Vrcholy sú při pohľade z doliny nasvietené podvečerným slnkom krásne a podchvíľou hľadám pohľadom v doline osamoteného kamzíka.Či sa nám ešte náhodou neukáže.Chcel som ho vidieť,pozdraviť-rozlúčiť sa a povedať,že zas prídeme.Nech znova len ticho prejde,jako toto ráno a nech cítim jako sa na nás odkiaľsi zozadu díva.Tichý kamzík,samotár...
|
