Spomienkový turisticko-skialpinistický večerný pochod od Chaty u Krámerov k Pamätníku obetiam lavíny nad Chatou na Kubínskej holi bol v médiách propagovaný skôr striedmo, než masovo. Nebolo totiž hlavným cieľom agitovať a presviedčať ľudí o výnimočnosti a zmysluplnosti tohto podujatia, ktoré sa svojim charakterom líši od podstatnej väčšiny podujatí, ktoré pre svojich občanov organizuje mesto Dolný Kubín.

Napriek hlásenej zmeny počasia sa ráno presúvame do Roháčov v zložení Juro, Peť - Makovník, Vlasťo, Miki.

Hlavný hrebeň je zahalený v mrakoch, podúva vietor aj dolu na parkovisku, odľahčujeme batohy – vyhadzujeme lezecký vercajk a ideme skoro naľahko, laná berieme aj nejaké slučky - čo ak sa zídu.
Po zaľadnenej ceste sa rýchlo dostávame na Tatliačku a poľahky aj ďalej až pod Plačlivô s úmyslom vyjsť hore žľabom na hrebeň. Tesne pod stenou Miki odtrhne lyžami doskovú lavínu, ktorá strháva so sebou všetko až do doliny.

V piatok 15,1,2010 sme vybehli pozrieť ľadopád v masíve
Plačlivého.Ja /Majco/ a Juraj.

Bratia po dlhšom čase zasa spolu...Už keď sme vyšli zo Zuberca,bolo jasné,že nám bude nadelené pekné počasie.Idúc cestou do Roháčskej doliny,vždy uvažujem,aký to musel byť citlivý človek,čo projektoval tú cestu-dlhšia rovinka do kopca,pás bielej cesty lemovaný vysokými smrekmi a priam v strede dvojvrchol Ostrého Roháča. Mám to tam rád, takto vidieť.

Na pásoch sa dalo vyjsť až tesne pod Plačlivé.Lyže sme zahrabali do snehu a ustrojili sme sa/sedačka,prilba,mačky-do ruky zbraň/.Tichý kamzík v pokoji podbehol ďalej,akoby nám chcel uvoľniť miesto v žľabe.Juraj vravel, že aj ...